Kresťanské korene Košickej kotliny
Najstaršie stopy kresťanstva v Košickej kotline siahajú hlboko do obdobia sťahovania národov. Dosvedčujú to archeologické nálezy kresťanských kostrových hrobov v Košiciach a ich okolí. Kresťanstvo sa na východné Slovensko dostávalo postupne prostredníctvom franských, gréckych a írskych misionárov. Šírilo sa najmä popri riekach – prirodzených dopravných tepnách, ktorými sa viera presúvala od juhu smerom na sever.
Zrod cirkevnej organizácie a kláštorov
Po prijatí kresťanstva Maďarmi sa začala formovať uhorská cirkevná správa. Východné Slovensko bolo začlenené do Jágerskej diecézy, ktorú založil kráľ Štefan I. Tento krok otvoril cestu k vzniku prvých kláštorov v regióne.
Vzniklo benediktínske opátstvo Panny Márie na predmestí dnešných Košíc, premonštrátsky kláštor v Jasove, kláštor sv. Antona pustovníka (pravdepodobne spravovaný johanitmi), ako aj kláštory augustiniánov, dominikánov a františkánov.
Aj samotné Košice sa rýchlo rozvíjali ako cirkevné centrum. V roku 1230 tu vznikol farský kostol sv. Mikuláša, v roku 1240 pribudol kostol sv. Michala a okolo roku 1260 sa začala výstavba Dómu sv. Alžbety.
Poľov ako starobylá farnosť
Staroveký Poľov sa nachádzal v tesnej blízkosti týchto významných náboženských centier. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1248 a nachádza sa v archíve v Jasove. Podľa záznamov o pápežských desiatkoch z rokov 1332 – 1337 bola farnosť v Poľove oficiálne zriadená už v roku 1334.
Prvý kostol bol s veľkou pravdepodobnosťou drevený. Zo zachovaných vizitácií zo začiatku 18. storočia sa dozvedáme o kostole sv. Michala, v ktorom pôsobil farár Andrej Peklinský. Patronát nad kostolom v tom čase vykonával zemepán Ladislav Sentiváni.
Zvraty dejín a správa farnosti
Na prelome 16. a 17. storočia zasiahla Poľov reformácia. Farnosť sa na krátky čas dostala do rúk protestantov. Susedná Malá Ida bola v roku 1608 kalvínskou obcou, no Poľov sa neskôr opäť vrátil ku katolíckej viere.
Ťažké obdobie prišlo v dôsledku Rákociho povstaní a opakovaných epidémií cholery. Obec výrazne upadala – v roku 1715 mala len päť usadlostí. Od roku 1774 bol Poľov spravovaný zo Šace, pričom túto zmenu presadil gróf Semsey.
Obrat nastal koncom 18. storočia. V roku 1789 bola v Poľove zriadená capellania localis, teda miestna kaplánka, a to vďaka intervencii baróna Fischera. Od roku 1810 mala farnosť opäť vlastného farára.
Po založení Košickej diecézy v roku 1804 sa Poľov stal jej súčasťou.
Novšie a moderné dejiny
Po prvej svetovej vojne a vzniku Československa došlo k úpravám hraníc diecéz. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadol Poľov Maďarsku. Slovenský kňaz František Jozef Dospiva musel farnosť opustiť a nahradil ho maďarský kňaz Michal Vinczey. Po skončení druhej svetovej vojny sa však P. Dospiva do Poľova vrátil.
V 80. rokoch 20. storočia bola farnosť pre nedostatok kňazov spravovaná ex curendo, teda dochádzajúcim kňazom. V súčasnosti patrí farnosť Košice-Poľov do dekanátu Košice – Západ.
